doktor cajka klinika liptov
green plus

Ambulancia všeobecného lekára / Výživa

14. 04. 2022

Nabližšie termíny na estetiku 25.6.22 od 10:00 +421 948 385 452

Obezita

Pandemické ,, ochorenie 21. storočia

Obezita, tučnota (lat. obēsus – tučný; ob- = okolo, edere = jesť) alebo adipozita je nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej, ak je príjem energie väčší ako výdaj. Príčinou je najčastejšie kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsob výživy v detstve – tzv. primárna obezita. Zriedkavo ju spôsobuje iné ochorenie, napr. endokrinologické choroby, psychické ochorenie – napr. depresia, bulímia, vrodené choroby alebo lieky. Pre belošskú európsku populáciu je podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná indexom telesnej hmotnosti (body-mass index, BMI) vyšším ako 30. Pre ázijskú a pacifickú populáciu je obezita definovaná BMI vyšším ako 25, niekedy ako 27. Hodnota BMI v rozmedzí 25 – 30 u belošskej európskej populácie je označovaná ako nadváha.

Klasifikácia obezity

Rozlišuje sa primárna obezita, ktorej prvotnou príčinou je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie, spôsobená nadmerným príjmom potravy, a sekundárna obezita, ktorá je zapríčinená iným ochorením. Obezita môže byť androidného typu, takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha, ktorý sa považuje za zdravotne rizikovejší. Pri tomto type obezity dochádza k zmnoženiu viscerálneho tuku v dutine brušnej, ktorý je vysoko metabolicky aktívny a okrem iného produkuje hormóny a cytokíny, ktoré sprostredkujú ďalší nárast obezity a vznik jej metabolických komplikácii. Druhý typ je gynoidný, takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov, ktorý je menej škodlivý.

Tabuľky rizikovosti obezity

Epidemiológia

Je to jedno z najrozšírenejších ochorení v civilizovanom svete a jeho výskyt rýchlo stúpa. V roku 1975 bolo v USA menej, ako 15% obéznych, v roku 2000 približne 30% a pre rok 2025 sa počíta, že obézna bude polovica populácie. V epidemiologickej štúdii IDEA Slovensko z r. 2006 sa tiež ukázala vysoká prevalencia nadváhy a obezity: až 38 % pacientov, ktorí prišli ku svojmu praktickému lekárovi, malo obezitu.

Mechanizmy vzniku obezity

Základnou príčinou obezity je energetický príjem, prevyšujúci výdaj. Následkom je nahromadenie tukového tkaniva, ktoré spočíva vo zväčšení objemu tukových buniek – adipocytov. Za normálnych okolností plní tukové tkanivo okrem úlohy zásobárne energie, tepelnej izolácie a mechanickej ochrany organizmu úlohu sekrécie hormónov a cytokínov (adipokínov) a ako ochrana pred vzostupmi hladiny lipidov v krvi po najedení a tým ich ukladaním na nepatričných miestach. Pri obezite adipocyty, preplnené tukom nie sú schopné absorbovať nárazové dávky lipidov v krvi a produkujú látky, ktoré majú významný podiel na vzniku aterosklerózy a diabetes mellitus 2. typu. Je známych veľa hormónov, ktoré ovplyvňujú príjem potravy: endokanabinoidy účinkom na endokanabinoidné receptory zvyšujú chuť do jedla, zvyšujú vstrebávanie živín a stimulujú lipogenézu. Melanokortín cez rôzne melanokortínové receptory modifikuje chuť k jedlu. Pocit sýtosti ovplyvňujú hormóny zažívacieho traktu – glucagonlike peptid-1 (GLP-1), neuropeptid YY (PYY), amylín, cholecystokinín, tiež leptín produkovaný tukovým tkanivom. Naopak, ghrelin, vylučovaný v žalúdku, je hlavný hormón hladu. Na vzniku obezity sa nepochybne podieľajú aj genetické faktory. Fyziologicky je človek aj ostatné cicavce nastavený na prekonávanie nedostatku potravy, ale nie na boj s jej prebytkom. Nakoniec ale aj rizikoví jedinci s androidným typom obezity priberajú následkom obmedzeného pohybu a prejedania – bez prebytku v energetickej bilancii nie je prírastok telesnej hmotnosti možný.

výživa Obezita
vyziva Obezita
vyziva Obezita

Príčiny obezity

  • Nevhodný spôsob stravovania, nevhodné množstvo a zloženie stravy – prebytok glycidov a tukov, jednoduchý prístup k potrave.
  • Nedostatok pohybovej aktivity – nízka potreba fyzickej práce v zamestnaní aj pri zaisťovaní denných potrieb, sedavý spôsob života, lenivosť.
  • Metabolické faktory – nízky pokojový výdaj energie, miera termogenézy (premeny energie na teplo), intenzita metabolických pochodov v organizme.
  • Psychické faktory – lenivosť, kompenzácia nudy, stresu, depresii a pod. jedením, bulímia.
  • Vplyv prostredia – preberanie stravovacích návykov a životného štýlu.
  • Hormonálne odchýlky a endokrinné ochorenia – k obezite vedie Cushingov syndróm, hypothyreóza, Fröhlichov syndróm a stavy so zmenenou hormonálnou rovnováhou, napr. tehotenstvo.
  • Vplyv liekov – priberanie na váhe je nežiaducim účinkom hlavne hormonálnych prípravkov – glukokortikoidy, inzulín a antidiabetiká na báze sulfonylurey, hormonálne kontraceptíva, ale aj psychofarmaká, najmä klasické neuroleptiká.
  • Vrodené ochorenia, spôsobujúce obezitu, sú veľmi zriedkavé – napr. syndróm Prader-Williho (prebytok ghrelinu), Bardet-Biedlov atď.
  • Pravdepodobný, ale málo preskúmaný je aj vplyv látok s povahou hormónov, cytokínov a iných mediátorov, ktoré tvorí bakteriálna flóra v tráviacom trakte.

Diagnostika obezity

Obezita, zrejmá na prvý pohľad

Na stanovenie diagnózy závažnej obezity postačí samotný pohľad na pacienta, podrobnejšie vyšetrenie je potrebné k stanoveniu stupňa závažnosti, príčiny obezity a jej následkov. Základom je stanovenie výšky a telesnej hmotnosti pacienta. Z nich sa vypočíta index telesnej hmotnosti (body mass index, BMI) podľa vzorca: BMI = hmotnosť/výška²  (kg, m).  BMI je základný, väčšinou postačujúci  ukazovateľ pre nadváhu a obezitu. Nevypovedá však o podiele hmotnosti tuku a svalovej hmoty, ani o type obezity. Preto je potrebné zisťovať aj obvod pása, prípadne pomer pás/boky a ďalšie parametre, napríklad množstvo podkožného tuku. Riziko alebo prítomnosť ochorení, spojených s obezitou určí kompletné vyšetrenie pacienta, vrátane biochemického vyšetrenia lipidov v krvi. Niekedy je potrebné vyšetrenie u špecialistu pre metabolické ochorenia alebo endokrinológa. Primárna obezita (ktorá nie je spôsobená iným ochorením) však zahrňuje 95 – 98% prípadov.

Liečba

  • sa zahajuje diétou so zníženým obsahom energie
  • zvýšením pohybovej aktivity
  • s intervenciou k zmene životného štýlu
  • pri nedostatočnom účinku sa pridáva farmakoterapia
  • chirurgické metódy liečby pri závažnej závažnej obezity so zdravotnými komplikáciami, ktorá dostatočne nereaguje na predchádzajúcu liečbu

Diéta

je to najdôležitejšie liečebné opatrenie prvej voľby. Vždy je založená na navodení negatívnej energetickej bilancie. Hlavnou zásadou je celoživotná úprava stravovania, krátkodobé diétne opatrenia nemajú trvalý účinok. Hlavné diétne zásady sú:  pravidelnosť v jedle, rovnomerné rozdelenie energie a sacharidov počas celého dňa (aby nedochádzalo k hladovaniu a veľkým výkyvom glykémie), zníženie obsahu tukov s dostatkom vlákniny, vitamínov a minerálov. Energetický príjem by mal byť okolo 6 000 kJ (asi 1 500 kcal) denne, u niektorých pacientov musí klesnúť pod 4 000 kJ. Pre jednorázové schudnutie sú použiteľné diéty, spravidla založené na vylúčení niektorých zložiek stravy (delená strava, Dukanova diéta, Atkinsova diéta) alebo nízkoenergetické instantné diéty (VLSD – very low calorie diet). Diétny režim by malo vždy doplňovať zvýšenie fyzickej aktivity.

Zvýšenie fyzickej aktivity

má priaznivý vplyv nielen v znížení telesnej hmotnosti, ale aj v zlepšení celkového zdravotného stavu pacienta. Aj obézni, ale fyzicky aktívni ľudia („fit-fat“) môžu mať lepšiu zdravotnú prognózu, ako štíhli necvičiaci. Pohybová aktivita by mala trvať 45 minút, najmenej trikrát týždenne, v intenzite 50 – 75% anaeróbnej kapacity, alebo ekvivalent 75 minút rýchlej chôdze denne, v rámci prevencie 30 minút. Fyzická aktivita nemusí byť súvislá a môže byť vykonávaná aj v rámci stanovenia určitých pravidiel v každodennom živote – nechodiť pravidelne autom, nepoužívať výťahy, časť zamýšľanej cesty verejnou dopravou absolvovať peši. Fyzická aktivita je súčasne prevenciou aterosklerózy a srdcovocievnych ochorení. U časti chorých je výber fyzickej aktivity obmedzený inými ochoreniami, neraz komplikáciami obezity (napr. poškodenie kĺbov).

Lieky

môžu uľahčiť chudnutie. Centrálne anorektika znižujú chuť do jedla,táto skupina liekov znižuje vstrebávanie živín z tráviaceho traktu.

Chirurgická liečba

je poslednou možnosťou v liečbe obezity. Metódy bariatrickej chirurgie spočívajú v zmenšení objemu žalúdka (bandážou, plikáciou, sleeve resekciou...), inou možnosťou sú skratové operácie, vyraďujúce z funkcie časti tráviaceho traktu. Sú stále bezpečnejšie, ale nie bez rizika, preto sú rezervované pre najťažších pacientov.

U nás

možne formou konzultačného vyšetrenia odber lipidogramu, základneho merania ( tlak, váhy, výška, BMI) nastavenie na medikamentóznu liečbu a v spolupráci s firmou X- BODY ( podrobnejšie informácie viď odkaz) nastavenie jedálneho a cvičebného režimu.

Komplikácie obezity



Mechanické komplikácie obezity sú spôsobené vysokou hmotnosťou a masou telesného tuku. Patria sem:

  • poruchy pohybového aparátu (poškodenie váhonosných kĺbov, chrbtice) s rozvojom artrózy
  • bolesti chrbta a poškodením medzistavcových platničiek, častejšie vznikajú aj úrazy
  • obmedzenie dýchania (syndróm spánkového apnoe, Pickwickov syndróm)
  • kožné choroby (intertrigo, mykózy)
  • zhoršené hojenie rán

Metabolické a z nich vyplývajúce

  • kardiovaskulárne komplikácie arteriálna hypertenzia, ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda
  • rozvoj aterosklerózy a z nej vyplývajúcich srdcovocievnych ochorení
  • Inzulínová rezistencia vedie k rozvoji metabolického syndrómu, cukrovky (diabetes mellitus 2. typu)
  • endokrinné poruchy
  • predispozícia k niektorým typom nádorov a ďalšie ochorenia

Kalkulátor obezity

Výška v cm
Váha v kg
Hodnota: BMI

Rizikovosť obezity podľa BMI (body mass index)

Stupeň BMI (kg/m2)
Riziko komplikácií obezity
podváha
< 18,5
nízke (ale je riziko iných zdravotných ťažkostí)
normálna telesná hmotnosť
25,0 – 29,9
mierne zvýšené
obezita I. stupňa
30,0 – 34,9
stredne zvýšené
obezita II. stupňa
35,0 – 39,9
vysoké
obezita III. stupňa
≥40
veľmi vysoké

Rizikovosť obezity podľa obvodu pása:

riziko komplikácii zvýšené
riziko komplikácii veľmi zvýšené
muži
94 cm
> 102 cm
ženy
80 cm
> 88 cm

Recepty - Obezita

Lutujeme nenašlo žiadne recepty ...

Výživa

výživa Histaminová intolerancia

Histaminová intolerancia

Je neznášanlivosť histamínu, ktorý prijmeme prostredníctvom jedla kôli nedostatku enzýmov ...

Viac info
výživa Celiakia

Celiakia

Autoimunitné ochorenie, kedy je človek citlivý na lepok ktorý je obsiahnutý v obilí ...

Viac info
výživa Recepty

Recepty

Chutné a zdravé jedlá ktoré sa dajú pripraviť rýchlo, jednoducho a nemusíte byť ani skúsený kuchár ...

Viac info
Všetky výživy
Shares:
Ceníky

Kontact

Dr. Čajka
Poliklinika LH
J.D. Matejovie 542/21
Liptovský Hrádok
Slovakia

+421 44/529 5252 +421 44/529 3766

Top